Potrubie z nehrdzavejúcej ocele pre chemikálie sú bežnou voľbou pre chemické aplikácie kvôli ich vynikajúcej pevnosti, odolnosti proti korózii a všestrannosti. Ak sa však počas dlhších období vystavuje kyslým alebo alkalickým chemikáliám, ich výkon sa môže výrazne líšiť v závislosti od špecifického chemického prostredia, teploty a zloženia zliatiny. Pochopenie toho, ako nehrdzavejúca oceľ reaguje v takýchto prostrediach, je rozhodujúce pre výber správneho materiálu pre dlhodobý a spoľahlivý výkon v odvetviach, ako je chemické spracovanie, farmaceutiká a dokonca aj výroba potravín.
Pri vystavení kyslým chemikáliám sa správanie nehrdzavejúcej ocele do značnej miery závisí od zloženia zliatiny, najmä od obsahu chrómu. Známky z nehrdzavejúcej ocele ako 304 a 316 sú populárne v menej agresívnych chemických prostrediach, ale vo vysoko kyslých prostrediach môžu byť tieto zliatiny v priebehu času zraniteľné voči korózii. Kyseliny ako kyselina sírová, kyselina chlorovodíková alebo kyselina dusičná môžu spôsobiť lokalizovanú koróziu, často vo forme jamiek alebo štrbinovej korózie, kde sa v povrchu potrubia tvoria malé jamky alebo trhliny. Tento typ korózie je obzvlášť problematický, pretože môže výrazne oslabiť materiál, čo vedie k únikom alebo zlyhaniam systému, ak sa nerieši. V prípade agresívnejších kyslých prostredí sa často odporúčajú nehrdzavejúce ocele s vyššou zliatinou, ako je 904L alebo duplexné nehrdzavejúce ocele, kvôli ich zvýšenej odolnosti voči kyslej korózii. Tieto zliatiny obsahujú vyššie hladiny molybdénu a niklu, ktoré poskytujú dodatočnú ochranu proti korózii, čo umožňuje potrubia odolávať predĺženej expozícii kyslým látkam bez významnej degradácie.
Alkalické chemikálie, ako je hydroxid sodný (hydroxid sodný (žieravá sóda), môžu tiež predstavovať výzvy pre potrubia z nehrdzavejúcej ocele. Zatiaľ čo nehrdzavejúca oceľ vo všeobecnosti funguje dobre v základných prostrediach, nie je úplne imunná voči korózii z vysoko alkalických roztokov. Alkalická korózia je zvyčajne menej agresívna ako kyslá korózia, ale stále môže viesť k postupnej degradácii materiálu potrubia v priebehu času. Riziko korózie sa zvyšuje, keď teplota stúpa alebo keď je koncentrácia alkalického roztoku veľmi vysoká. V týchto prostrediach môže byť ohrozená vrstva oxidu chrómu, ktorá chráni oceľ, najmä pri zvýšených teplotách, čo vedie k tvorbe trhlín alebo korózie stresu. Nerezové ocele, ako napríklad 316, ktoré obsahuje molybdén, však majú tendenciu poskytovať lepšiu ochranu v alkalických prostrediach v porovnaní so základnými stupňami, ako je 304. Pre prostredia, v ktorých sa často používajú vysoké koncentrácie alkalických chemikálií, sa často používajú ďalšie zliatiny určené pre extrémnu rezistenciu voči kaustickej korózii, ako je napríklad zliatina 20.
V kyslom aj alkalickom prostredí zohráva teplota významnú úlohu v trvanlivosti potrubí z nehrdzavejúcej ocele. Zvýšené teploty urýchľujú rýchlosť korózie v obidvoch typoch prostredí, vďaka čomu je dôležité zohľadniť kombinovaný účinok teploty a chemickej expozície pri výbere materiálov z nehrdzavejúcej ocele pre konkrétne aplikácie. Expozícia kolísajúcim teplotám alebo tepelným cyklom môže navyše prispieť k prasknutiu korózie napätia (SCC), najmä v oblastiach potrubného systému s vysokým stresom. Krakovanie korózie stresu je jav, v ktorom ťahové napätie kombinované s korozívnym chemickým prostredím spôsobuje mikrokraky v materiáli. Toto sa týka najmä odvetví, v ktorých sú bežné vysoké prevádzkové teploty alebo tlaky.
V prípade potrubí z nehrdzavejúcej ocele, ktoré sa majú optimálne vykonávať v kyslých alebo alkalických chemických systémoch počas dlhších období, je dôkladný výber správnej triedy prvoradý. Známky ako 316L, 904L alebo duplexné zliatiny z nehrdzavejúcej ocele sú ideálne pre tvrdé chemické prostredie, pretože ponúkajú vynikajúcu odolnosť proti praskaniu jamiek a napätia. Okrem toho povrchové úpravy, ako je pasivácia, ktorá zahŕňa použitie kyseliny na vyčistenie a zvýšenie vrstvy oxidu chrómu, môžu významne zlepšiť odolnosť korózie nehrdzavejúcej ocele v kyslých aj zásaditých podmienkach. Pravidelná údržba a kontrola sú tiež rozhodujúce, pretože aj menšie poškodenie povrchu môže v priebehu času viesť k významným problémom. Monitorovanie chemickej koncentrácie, teploty a tlaku systému môže pomôcť zabezpečiť, aby si potrubia z nehrdzavejúcej ocele udržiavali svoju integritu a vykonávali podľa očakávania.
Potrubie z nehrdzavejúcej ocele pre chemikálie Všeobecne funguje dobre v kyslom aj alkalickom chemickom prostredí, ale ich výkon sa môže postupom času degradovať v závislosti od špecifických chemických látok, teplotných podmienok a zloženia zliatiny. Zatiaľ čo zliatiny ako 304 a 316 z nehrdzavejúcej ocele vydržia miernu chemickú expozíciu, agresívnejšie chemikálie alebo extrémne podmienky môžu vyžadovať zliatiny vyššej kvality. Výberom správneho materiálu, použitím preventívnych ošetrení a vykonávaním pravidelných inšpekcií je možné predĺžiť životnosť potrubí z nehrdzavejúcej ocele a zabezpečiť spoľahlivú prevádzku v náročných chemických systémoch.
